.. Stredná odborná škola služieb, Ul. sv. Michala 36, Levice



Záverečné skúšky

Informácie pre Žiaka a zákonného zástupcu Žiaka 

Ukončovanie štúdia na strednej odbornej škole upravuje zákon č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní (školský zákon) a vyhláška č. 318/2008 Z. z. o ukončovaní štúdia na stredných školách, v doplnení a znení neskorších predpisov.

1. Ukončovanie štúdia

Ukončovanie štúdia žiakov v rámci odborného vzdelávania a prípravy sa uskutočňuje v učebných odboroch záverečnou skúškou, v študijných odboroch maturitnou skúškou a vo vyššom odbornom štúdiu absolventskou skúškou. 

 

1.1 Záverečná skúška

 Cieľom záverečnej skúšky je overenie vedomostí a zručností žiakov v rozsahu učiva určeného vzdelávacími štandardmi štátneho vzdelávacieho programu a overenie ako sú žiaci pripravení používať nadobudnuté kompetencie pri výkone povolaní a odborných činností, na ktoré sa pripravujú. 

 

Žiak môže konať záverečnú skúšku ak úspešne ukončil posledný ročník vzdelávacieho programu príslušného učebného odboru. 

 

Záverečná skúška sa člení na písomnú časť, praktickú časť a ústnu časť. 

 

Praktická časť záverečnej skúšky sa vykoná po písomnej časti skúšky a pred ústnou časťou skúšky; praktickú časť záverečnej skúšky možno vykonať aj v inom termíne najmä z dôvodu sezónnych prác. V systéme duálneho vzdelávania sa praktická časť záverečnej skúšky vykonáva na pracovisku praktického vyučovania u zamestnávateľa, ak sa zamestnávateľ a zmluvná škola nedohodnú inak.

 

Organizáciu záverečnej skúšky zabezpečuje škola v spolupráci so zamestnávateľom.

 

Záverečná skúška sa koná v riadnom skúšobnom období alebo v mimoriadnom skúšobnom období.

Riadne skúšobné obdobie trvá od 16. júna do 30. júna príslušného školského roka. Ak si to vyžadujú odborné činnosti, ktoré sa overujú záverečnou skúškou, praktickú časť záverečnej skúšky možno vykonať aj pred 16. júnom, najskôr však vo februári príslušného školského roka.

Mimoriadne skúšobné obdobie je v septembri alebo vo februári nasledujúceho školského roka; termín konania záverečnej skúšky určuje riaditeľ školy. Mimoriadne skúšobné obdobie je určené na vykonanie opravnej záverečnej skúšky alebo náhradnej záverečnej skúšky. Náhradná záverečná skúška je určená pre žiaka, ktorý úspešne ukončil posledný ročník vzdelávacieho programu príslušného učebného odboru najneskôr k 15. septembru.

Pred začiatkom konania záverečnej skúšky sa žiak tri po sebe nasledujúce vyučovacie dni nezúčastňuje na vyučovaní. Tieto dni sú určené na prípravu žiaka na záverečnú skúšku. 

 

Témy na jednotlivé časti záverečnej skúšky s uvedením učebných pomôcok, ktoré môže žiak používať, schvaľuje na návrh predsedu predmetovej komisie riaditeľ školy do 31. marca. 

K obsahu záverečnej skúšky sa vyjadruje stavovská alebo profesijná organizácia s vecnou pôsobnosťou k odboru vzdelávania, v ktorom sa záverečná skúška koná.

Záverečná skúška je verejná okrem jej písomnej časti. Čas trvania skúšok žiakov so zdravotným znevýhodnením môže predseda skúšobnej komisie primerane predĺžiť.

 

1.1.1 Písomná časť záverečnej skúšky 

 V písomnej časti záverečnej skúšky sa overujú vedomosti žiaka vo vyžrebovanej téme.

Témy na písomnú časť záverečnej skúšky vypracujú učitelia odborných predmetov v spolupráci s majstrami odbornej výchovy. Na písomnú časť záverečnej skúšky sa určí 1 téma až 10 tém. Písomná časť záverečnej skúšky trvá od 45 minút do 120 minút. Písomná časť záverečnej skúšky sa organizuje tak, aby ju žiak ukončil v jednom dni. 

 

1.1.2 Praktická časť záverečnej skúšky

 V praktickej časti záverečnej skúšky sa overujú zručnosti žiaka vo vyžrebovanej téme. 

Témy na praktickú časť záverečnej skúšky vypracujú majstri odbornej výchovy v spolupráci s učiteľmi odborných predmetov. Na praktickú časť záverečnej skúšky sa určí podľa náročnosti a špecifík odboru 1 téma až 15 tém, ktoré zahŕňajú charakteristické činnosti, na ktorých výkon sa žiaci pripravujú.

Praktická časť záverečnej skúšky môže byť individuálna alebo skupinová. Žiak môže na nej používať pomôcky uvedené v zadaní témy práce. Pri konaní praktickej časti záverečnej skúšky sa za jednu hodinu praktickej časti záverečnej skúšky považuje čas 60 minút. Praktická časť záverečnej skúšky trvá podľa povahy učebného odboru najviac 24 hodín. V odboroch, v ktorých si to charakter skúšky vyžaduje, môže praktická časť skúšky trvať až štyri týždne.

 

1.1.3 Ústna časť záverečnej skúšky

 V ústnej časti záverečnej skúšky sa overujú vedomosti žiakov vo vyžrebovanej téme.

Témy na ústnu časť záverečnej skúšky vypracujú učitelia odborných predmetov v spolupráci s majstrami odbornej výchovy. Na ústnu časť záverečnej skúšky sa určuje najmenej 25 tém. 

Ústna časť záverečnej skúšky trvá najviac 15 minút. Príprava žiaka na ňu trvá podľa charakteru študijného alebo učebného odboru 15 minút až 30 minút. 

Ústna časť záverečnej skúšky sa organizuje tak, aby ju žiak ukončil v jednom dni. V jednom dni môže komisia vyskúšať najviac 30 žiakov.

 

1.1.4 Skúšobná komisia pre záverečnú skúšku

 Organizáciu a priebeh záverečnej skúšky zabezpečuje skúšobná komisia pre záverečnú skúšku.

Skúšobná komisia pre záverečnú skúšku má stálych členov a ďalších členov.

 

Stálymi členmi skúšobnej komisie pre záverečnú skúšku sú:

a)predseda,

b)podpredseda,

c)triedny učiteľ žiaka.

 

Ďalšími členmi skúšobnej komisie pre záverečnú skúšku sú:

a)majster odbornej výchovy a učiteľ teoretických odborných vyučovacích predmetov alebo učiteľ odbornej praxe a učiteľ teoretických odborných vyučovacích predmetov,

b)skúšajúci zástupca zamestnávateľa, u ktorého sa žiak pripravuje v systéme duálneho vzdelávania,

c)skúšajúci zástupca stavovskej organizácie, ak ho stavovská organizácia deleguje; to neplatí, ak má skúšobná komisia pre záverečnú skúšku ďalšieho člena podľa písmena b).

Člen skúšobnej komisie pre záverečnú skúšku, ktorý je skúšajúcim zástupcom zamestnávateľa alebo stavovskej organizácie, musí spĺňať tieto predpoklady: 

a)najmenej stredné odborné vzdelanie v príslušnom učebnom odbore alebo príbuznom učebnom odbore a

b)vykonával najmenej päť rokov povolanie alebo odborné činnosti v rozsahu učiva odborných vyučovacích predmetov určených vzdelávacími štandardmi príslušného učebného odboru.

 

Predsedu skúšobnej komisie pre záverečnú skúšku vymenúva do 15. apríla príslušný orgán miestnej štátnej správy v školstve. Podpredsedu skúšobnej komisie pre záverečnú skúšku vymenúva najneskôr do 30. apríla riaditeľ školy.

Predsedu skúšobnej komisie pre záverečnú skúšku nemožno vymenovať z pedagogických zamestnancov školy, ktorej žiaci konajú záverečnú skúšku.

O počte skúšobných komisií pre záverečnú skúšku, o mieste a dátume konania záverečnej skúšky orgán miestnej štátnej správy v školstve písomne informuje stavovské alebo profesijné organizácie do 22. apríla.

Členov skúšobnej komisie pre záverečnú skúšku, ktorí sú skúšajúci zástupcovia zamestnávateľa alebo stavovskej organizácie vymenúva riaditeľ školy do 15. mája. 

Predseda skúšobnej komisie pre záverečnú skúšku riadi prácu komisie, kontroluje pripravenosť skúšok a hodnotí úroveň a klasifikáciu skúšok. Po skončení skúšok zvolá záverečnú poradu, na ktorej zhodnotí priebeh a celkovú úroveň záverečnej skúšky.

Ak predseda skúšobnej komisie pre záverečnú skúšku nemôže z vážnych dôvodov funkciu vykonávať, funkciu predsedu vykonáva podpredseda. 

Podpredseda môže vykonávať funkciu predsedu skúšobnej komisie počas praktickej časti skúšky z odborných predmetov, najmä ak povaha príslušného odboru vzdelávania vyžaduje časovo oddeliť túto časť skúšky od ústnych skúšok. 

Riaditeľ školy môže so súhlasom predsedu skúšobnej komisie pre záverečnú skúšku prizvať na záverečnú skúšku odborníka z praxe. Odborník z praxe môže so súhlasom predsedu skúšobnej komisie pre záverečnú skúšku dávať žiakovi otázky; odborník z praxe žiaka nehodnotí.

 

1.1.5 Klasifikácia a hodnotenie ukončovania štúdia záverečnou skúškou

 Klasifikácia žiaka na záverečnej skúške je vyjadrená stupňom prospechu (výborný, chválitebný, dobrý, dostatočný, nedostatočný). Klasifikáciu žiaka z písomnej časti záverečnej skúšky, praktickej časti záverečnej skúšky alebo ústnej časti záverečnej skúšky schvaľuje skúšobná komisia na návrh člena skúšobnej komisie hlasovaním. Pri rovnosti hlasov rozhoduje hlas predsedu skúšobnej komisie pre záverečnú skúšku. 

Ak ide o záverečnú skúšku žiaka, ktorý sa pripravuje v systéme duálneho vzdelávania, pri rovnosti hlasov rozhoduje hlas zástupcu zamestnávateľa, u ktorého sa žiak pripravuje.

Celkové hodnotenie žiaka na záverečnej skúške je určené na základe klasifikácie písomnej časti, klasifikácie praktickej časti a klasifikácie ústnej časti záverečnej skúšky. Celkové hodnotenie záverečnej skúšky vrátane hodnotenia častí záverečnej skúšky žiakovi oznámi predseda skúšobnej komisie v deň, v ktorom žiak skúšku ukončil. Toto hodnotenie je konečné.

Celkové hodnotenie záverečnej skúšky sa vyjadruje slovne: prospel s vyznamenaním, prospel veľmi dobre, prospel, neprospel.

Skúšobná komisia pri celkovom hodnotení na záverečnej skúške klasifikuje žiaka takto:

a)  prospel s vyznamenaním, ak nemá na záverečnej skúške z praktickej časti záverečnej skúšky prospech horší ako výborný a na písomnej časti skúšky a ústnej časti skúšky priemerný prospech horší ako 1,5,

b) prospel veľmi dobre, ak nemá na záverečnej skúške z praktickej časti skúšky prospech horší ako chválitebný a na písomnej časti skúšky a ústnej časti skúšky prospech horší ako chválitebný,

c) prospel, ak nemá na záverečnej skúške z niektorej časti skúšky stupeň prospechu nedostatočný,

d) neprospel, ak má na záverečnej skúške z niektorej časti skúšky stupeň prospechu nedostatočný.

 

1.1.6Opravná záverečná skúška

 Ak bol žiak na záverečnej skúške z jednej časti skúšky klasifikovaný stupňom 5 – nedostatočný, skúšobná komisia môže žiakovi povoliť konať opravnú skúšku z tejto časti skúšky.

 Žiakovi, ktorý bol na záverečnej skúške klasifikovaný stupňom 5 - nedostatočný z viac ako jednej časti tejto skúšky alebo bol klasifikovaný stupňom 5 - nedostatočný na niektorej opravnej skúške, môže skúšobná komisia pre záverečnú skúšku povoliť opakovať celú záverečnú skúšku.

Záverečnú skúšku môže žiak na jeho žiadosť opakovať iba raz v riadnom skúšobnom období, najneskôr do troch rokov od ukončenia posledného ročníka strednej školy.

 

1.1.7 Všeobecne o ukončovaní štúdia záverečnou skúškou

 Záverečnú skúšku môže žiak vykonať do troch rokov odo dňa, keď úspešne skončil posledný ročník strednej školy.

Žiak, ktorý pre vážne, najmä zdravotné dôvody, sa nezúčastní na záverečnej skúške, je povinný sa ospravedlniť riaditeľovi školy spravidla do troch dní od termínu konania skúšky. Ak ho riaditeľ školy ospravedlní, žiaka nemožno klasifikovať. Žiak súčasne predloží aj žiadosť o konanie skúšky v náhradnom termíne.

Ak žiak svoju neúčasť na záverečnej skúške neospravedlní alebo ak jeho ospravedlnenie nebude uznané, posudzuje sa, akoby dňom nasledujúcim po termíne konania skúšky štúdium zanechal. 

Ak sa žiak správa na záverečnej skúške nevhodným spôsobom, predseda skúšobnej komisie jeho skúšku preruší.

Ak skúšku preruší predseda skúšobnej komisie, žiak opakuje skúšku, prípadne jej časť v riadnom termíne nasledujúceho školského roka.

Ak skúšku preruší zamestnanec, ktorý vykonáva dozor, a predseda skúšobnej komisie nedovolí žiakovi v skúške pokračovať, žiak opakuje skúšku, prípadne jej časť v riadnom termíne nasledujúceho školského roka.

Žiakovi, ktorý úspešne vykonal záverečnú skúšku, vydá škola vysvedčenie o záverečnej skúške najneskôr do piatich dní od konania záverečnej porady skúšobnej komisie.

 

Partneri

op vzdelavanie

Partneri školy

O stránku sa starajú

Mgr. Peter Jedlička
a
Ľudovít Göbölös

webadmin@soslevice.sk

prevádzkovateľ stránky:

Teacher.sk, s.r.o