Stredná odborná škola služieb Levice

alebo ako hovorí názov staršieho talianskeho filmu – sladký život. Boli sme, videli sme, zvíťazili sme(?), aby sme zostali štýloví –Veni, vidi, vici.
Hlavnými hrdinami tohto príbehu sme my, študenti 2. a 3. ročníka Hotelovej akadémie, ktorí sme sa v 2 turnusoch zúčastnili projektu Leonardo da Vinci, v jesennom a jarnom termíne, celkovo 24 študentov a študentiek.

Cieľom bolo poznať kuchyňu a obsluhu stredomorskej oblasti, ale aj život, ľudí, krásnu krajinu, kultúru...
„La dolce vita“ začal vzrušeným pobehovaním v naozaj skorých ranných hodinách, kedy sa „účastníci zájazdu“ (videli ste ten film? je skvelý!!!) nechali vláčiť svojimi batožinami a naloďovali sa do dvoch mikrobusov. Výborná atmosféra plná očakávania, dlhé hodiny cestovania bok po boku zbližovali, zrazu bol čas aj na rozhovory bez facebooku, už to stálo za to. Cestou spoznávanie – 1.turnus-Graz, 2. turnus Venezia- Benátky. Ešte aj počasie nám doprialo krásne zážitky. To bol ešte čas hrdinov a hrdiniek idúcich do veľkého sveta.
Príchod na miesto činu vo večerných hodinách, únava z cesty a všetko začalo nadobúdať reálnejšie rozmery. Stretnutie s milou osôbkou z agentúry pripomenulo, že predsa len to nie je dovolenka a že – neuveríte – slovenčina zrazu prestáva byť dorozumievacím jazykom...Prvé dni pobytu boli trochu menej hrdinské, nastalo obdobie prezentácií, predstavovania sa vo vybratých 4-hviezdičkových hoteloch, teraz už v menších skupinkách, vzorovo nahodení v čašníckom, predsa len to bol nový pocit, už sa nedalo stratiť v dave, bolo treba bojovať za seba.
Obdobie neistôt vo vystupovaní sa pominulo, stali sme sa súčasťou Rimini – dochádzanie do roboty vlastnou poukážkou mestskou dopravou, zistenie, že je to úžasné poznávať nových ľudí...nebudeme zakrývať, že hlavnými dorozumievacími prostriedkami boli častokrát gestikulácia a mimika. Spoznali sme veľa báječných ľudí, novinky v kuchyni i obsluhe, najstarší demokratický miniatúrny štát San Marino...
Na neďalekej pláži sme sa zahrali na ľadové medvede - ťažko totiž ináč nazvať kúpanie sa v mori v októbri a na prelome apríla a mája, kedy väčšina ostatných uprednostňovala prechádzky po pláži v mikinách...Film do tretice: Forest Gump. V Rimini sa nedá stratiť. Teda, tí druhí. My sme výnimoční. Dokázali sme to. Ako? Jednoducho. Stačí sa v dopravnej špičke nezmestiť sa do autobusu mestskej dopravy, potom sa rýchlo rozbehnúť v odhodlaní autobus ak už nie predbehnúť, tak aspoň dobehnúť, vložiť do behu celú dušu ako spomínaný Forest Gump z rovnomenného filmu, bežať, uháňať...a zrazu sa ocitnúť kdesi ďaleko, snáď až na konci Rimini...koniec dobrý, všetko dobré!
Domov sme sa dostali bez ujmy na zdraví, všetci, hoci neochotne, čas svojho JA sme tam nechali v nádeji, že sa tam jedného dňa vrátime. To viete, znova zažiť – la dolce vita!

Fotogaléria