Stredná odborná škola služieb Levice

Projekt Živá kniha bol podľa mňa zásahom do čierneho. Príbehy ľudí, ktorí nemali v živote na ružiach ustlané. A navyše priamo z prvej ruky. Na tomto projekte sme sa zúčastnili 1.12.2011 v Mestskom informačnom centre - Kontakt v Leviciach.

Nevedeli sme, čo si máme pod názvom Živá kniha predstavovať. Väčšina z nás totiž knihy nemá veľmi v obľube, obzvlášť v dobe internetu a moderných technológií. Pri výstupe na najvyššie poschodie budovy, kde sa akcia konala, sme na stenách videli odkazy napísané piatimi rozdielnymi ľuďmi. Podľa nich sme si mali vybrať, ktorú „knihu“ prečítame ako prvú.

Prvou knihou bola Saška. Milé a usmiate dievča. Bola však desať rokov závislá na pervitíne. Absolvovala dve neúspešné liečenia. Kradla peniaze rodine a viackrát stratila prácu. Momentálne je 3 mesiace čistá vďaka liečbe p. Vladimíra Schwandtnera - našej druhej knihy. Postarší pán s dávkou irónie, rebel, ktorý zachránil život mnohých mladých ľudí. Sám absolvoval protialkoholické liečenie a našiel chybu v systéme. Ako sám povedal, nelieči, ale rieši. Narkomanov si berie domov a pomáha im v rodinnom prostredí. Sila jeho liečby spočíva najmä v zamestnaní narkomana, v empatii a nezavrhovaní.

Treťou knihou bol bezdomovec Vlado. Vyrastal v detskom domove po tom, čo ho rodičia odvrhli. V osemnástich rokoch však domov musel opustiť a začali sa pre neho ťažké časy. Na ulici je 11 rokov a na život si zarába predajom časopisu Nota Bene.

Štvrtou knihou bol mladý, inteligentný študent pedagogiky. Problém? Je Róm a kvôli predsudkom a neznášanlivosti musel prekonať mnohé prekážky. Zvládol to a momentálne chodí do školy, pripravuje sa na maturity a popri tom pracuje ako barman. Obdivuhodné. Poslednou knihou je Maruška. Dievča vo výstrednom oblečení, taktiež Rómka, ktorej rodičia boli alkoholici. Adoptovala si ju však nová rodina a Maruška žije ako ostatní jej rovesníci.

Myslím, že podobné projekty by sa mali uskutočňovať častejšie. Vážim si ľudí, ktorí o svojom neľahkom osude dokážu otvorene a bez hanby rozprávať. Otvárajú tým oči nám ostatným.

Daniela Šroufeková, II.H

Celý článok tu.